Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Zaujímavosti z mesta a okolia

Zaujímavosti

Turčianske Teplice

 

V údolí horného Turca, pod juhozápadným výbežkom Veľkej Fatry leží kúpeľné mestečko Turčianske Teplice. Malebná krása skalnatých končiarov, holé grúne neďalekých Lazov a severné svahy Kremnického pohoria vytvárajú prekrásne okolie, plné možností na poznávanie prírody a jej krás. Turčianske Teplice boli oddávna pre svoju polohu, ale najmä pre vysokú liečivú silu prírodných prameňov strediskom návštev domácich i zahraničných hostí.


Turčianske Teplice patria medzi najstaršie kúpeľné mestá Slovenska. Od svojho vzniku až po súčasnosť prešli takou revolučnou cestou historického vývoja, akou sa žiadne kúpeľné mesto pochváliť nemôže.


Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1281, kedy vtedajší kráľ Ladislav IV. darovacou listinou poručil hájske panstvo a na jeho západnej časti ležiace teplé pramene grófovi Petrovi.

 

Pár slov o kúpeľoch

 

Slovenské liečebné kúpele v Turčianskych Tepliciach predstavujú liečebno-zdravotnícke zariadenie, ktoré je úzko späté s históriou mesta od jeho zrodu. Na svojej vývinovej ceste prežili mnohé krušné i svetlé chvíle. Mesto rástlo pri kúpeľoch, kúpele rástli s mestom. Táto vzájomná spätosť, symbióza, bola vždy na prospech oboch.
Vznik kúpeľov podmienili liečivé termálne vody, ktoré vyvierali na povrch a svojou teplotou patria medzi horúce pramene. Z hľadiska chemického zloženia sú to sadrovo-zemité minerálne pramene s teplotou vody na žriedle od 40,7°C do 46,5°C.

MODRÝ KÚPEĽ (resp. Zelený kúpeľ, Modré zrkadlo) – historická dominanta mesta

Neskoro klasicistická polygonálna kupolovitá stavba – dnes kultúrna pamiatka. Prvá písomná zmienka o pôvode kúpeľa pochádza od doktora Chylciusa, ktorý sa v roku 1726 liečil v Turčianskych Tepliciach. V roku 1728 mesto Kremnica dalo vybudovať Zelený kúpeľ a pristavila k nemu dom, v ktorom bolo päť izieb a kuchyňa. Už vtedy mal kúpeľ vežičku. Poschodie na tomto kúpeli postavili omnoho neskôr. V roku 1885 sa vybudovala hlavná brána (neskôr liečebný dom J. Kollára), bola spojená s vtedy už premenovaným tzv. Modrým zrkadlom. V súčasnosti slúži aj na liečebné pobyty detí.

 

Významní rodáci z Turčianskych Teplíc

 

K najvýznamnejším slovenským kultúrnym osobnostiam patrili okrem iných: básnik, novinár a prekladateľ Izidor Žiak Somolický a grafik, ilustrátor a maliar Mikuláš Galanda. Spomedzi politických činiteľov nesmieme zabudnúť na Jozefa Lettricha, predsedu SNR.

 

MIKULÁŠ GALANDA (1895 – 1938)

 Patrí medzi reprezentantom moderného slovenského maliarstva. Študoval v Lučenci, Budapešti a v Prahe. Pracoval na notárskom úrade v T. Tepliciach. Podnikol študijnú cestu do Paríža. Námetmi v jeho tvorbe sú postavy ženy, matky, rodiny. V tzv. ružovom období jeho tvorby kládol dôkaz na nežnosť, lyrickosť a prejav ľudského šťastia (Matka s dieťaťom, Ráno, Po kúpeli). V poslednej fáze sa vracia k národným, folklórnym motívom (Zbojníci, Na horách, Drevorubači). Galanda ilustroval a upravoval knihy, bibliografie, robil desiatky exlibrisov pre priateľov a milovníkov umenia. Dostal cenu za ilustrovanie kníh, striebornú medailu za knižnú grafiku, vytvoril viaceré scénické návrhy.

Mesto Turčianske Teplice momentálne pracuje na vrátení expozície M. Galandu do jeho rodného domu. Tá sa v tomto čase nachádza v Turčianskej galérii v Martine.

Po náhlej smrti bol Mikuláš Galanda pochovaný v Turčianskych Tepliciach a v roku 1978 boli jeho telesné pozostatky prevezené naNárodný cintorín v Martine. Na miestnom cintoríne však nájdete miesto, na ktorom bol pôvodne pochovaný.

 

JOZEF LETTRICH (1905 – 1968)
Slovenský politik, predseda Demokratickej strany, predseda Slovenskej národnej rady a člen Národného zhromaždenia v rokoch 1945 – 1948. Narodil sa 17. júna 1905 v Diviackych Hájoch pri Turčianskych Tepliciach v evanjelickej rodine horára. Na tomto mieste nájdete symbolický pomník na jeho pamiatku.

Pôvodným povolaním bol právnik, v rokoch 1941 – 1944 pôsobil ako advokát v Bratislave. V medzivojnovom období bol členom agrárnej strany, od roku 1939 bol činný v protifašistickom odboji. V rokoch 1943 – 1944 bol členom ilegálnej a v roku 1944 členom povstaleckej Slovenskej národnej rady.  V roku bol 1948 donútený rezignovať na funkciu predsedu SNR, neskôr emigroval do USA, kde pôsobil v exilových organizáciách, napr. v Rade slobodného Československa. Publikoval v exilovej (krajanskej) i americkej tlači. Zomrel 29. novembra 1968 v New Yorku.

 

Kúpeľný park

   

Oficiálne založenie kúpeľného parku sa datuje od roku 1848, kedy bola vysadená parková ale aj od nádvoria kúpeľov, ktorá sa predĺžila až po Dolnú Štubňu. V parku postavili dom pre záhradníka a skleníky. Celý park sa vzorne udržiaval, pribudla aj fontána a premostili sa prechody cez Žarnovicu. Po prvej svetovej vojne vybudovali v parku termálne kúpalisko.

Dnes je kúpeľný park kultúrnou pamiatkou a na jeho území je zriadená botanická záhrada so zameraním na pestovanie cudzokrajných rastlín.

___________________________________________________________________________

Gaderská dolina (dlhá 18 km) leží v západnej časti Veľkej Fatry a predstavuje jeden zo skvostov slovenskej prírody. Každý návštevník ocení, že na pomerne malom území sa nachádza mnoho vzácnych prírodných útvarov a krásnych zákutí. Známe sú gaderské jaskyne i bohatá flóra. Husté lesy sú bohaté na zver. Žijú tu najmä jelene, ale aj diviaky, kamzíky, medvede a dravé vtáky, vrátane orla skalného. Celou dolinou preteká krištáľovo priezračná bystrina. Dolina je pohodlne prístupná pre každého návštevníka.
Vstupnou bránou do doliny je obec Blatnica, ležiaca 15 km južne od mesta Martin a 13 km severne od kúpeľného mesta Turčianske Teplice.

Gaderská dolina a jej okolie

    Gaderská dolina sa nachádza približne v strede turčianskej časti Veľkej Fatry. Hovorí sa, že je jednou z najznámejších dolín Slovenska a to nielen preto, že je pohodlnou a zaujímavou prístupovou cestou na Ostredok, Krížnu i ostatné vrcholy hlavného hrebeňa, ale najmä preto, že na tomto pomerne malom území je nahromadených veľa prírodných krás a zaujímavostí.
    Vstupom do doliny je obec Blatnica, ktorá leží 15 km južne od Martina. Prvá zmienka o tejto obci je v kráľovskom diplome Štefana II. z roku 1120 (obec sa nazývala Blatna). Asi pol hodiny cesty z Blatnice vyčnievajú na bralnatom, smrekmi porastenom hrebeni zrúcaniny Blatnického hradu. Jeho história je málo známa. Pôvodne kráľovský majetok postupne menil majiteľov, až v 16.storočí prešiel do vlastníctva Révayovcov. Roku 1742 bol hrad čiastočne zničený a odvtedy chátra. Dnes jeho zrúcaniny zapadajú do prírodnej scenérie Gadera.
    Celou dĺžkou Gaderskej doliny preteká krištáľovo čistá bystrina. Jej dĺžka je 18 km a predstavuje veľký skvost slovenskej prírody. Síce na malom území, ale nachádza sa tu veľa prírodných útvarov a zákutí. Veľmi známe sú Gaderské jaskyne. Zaujímavosťou Gaderskej doliny a jej prírodným skvostom je Čertova brána. Je to miesto, ktoré zvečnili v prvom filme o Jánošíkovi už bratia Siakeľovci, americkí Slováci, pochádzajúci z Blatnice. Turisti, ktorí chcú spoznať tento prekrásny kút našej vlasti sa môžu ubytovať v chatovej osade priamo v Gaderskej doline. Táto osada je v prevádzke od apríla do októbra. Poskytuje nielen možnosti ubytovania, ale aj zábavy, rybolovu, športu, turistiky a cykloturistiky.
    Priamo nad Blatnicou sa vypína vrch Tlstá (1406 m.n.m.) s mohutnými vápencovými galériami a kolmými stenami, ktoré klesajú priamo do doliny. Nachádzajú sa tu mnohé skalné diery a jaskyne rôznych veľkostí. Najznámejšia z nich je jaskyňa Mažarná.     Z vrcholu Tlstej je úchvatný pohľad na susednú Ostrú (1264m.n.m.), hlavný hrebeň pohoria a na celú Turčiansku kotlinu.
    Gader a jeho okolie je miestom oddychu a krásnej prírody, je to jeden zo skvostov Turca.


 

dnes je: 17.8.2017

meniny má: Milica

webygroup

Deutch version
English version
Úvodná stránka